Ibiš lekársky

Althaea officinalis
Slezovité(Malvaceae), medonosná, peľonosná
s ibišom sa lepšie dýcha

Ľudové názvy: sliez lekársky, preskurník, lajbiš, prieskierník, slezová ruža


Opis

Ibiš lekársky je vytrvalá rastlina dorastajúca do výšky 100 až 150 cm. Celá rastlina je zamatová, slabo ochlpená. Veľké päťpočetné kvety sú biele, alebo slabo ružové s purpurovými tyčinkami. Kvitne v júli až auguste. Ibiš obľubuje teplé slnečné stanovište, alebo polotieň. Pôda mu vyhovuje ľahšia, piešočnato hlinitá s dostatkom výživy a vápna. Keďže sa pestuje hlavne pre koreň, potrebuje hlboko spracovanú pôdu. Rozmnožujeme ho jarným výsevom do teplého pareniska, alebo po skončení mrazov priamo do pôdy. Taktiež ho môžeme rozmnožovať odoberaním koreňových pukov, a to tak, že pri jesennom zbere koreňov, odložíme niektoré korene aj s pukmi do tmavej miestnosti, a po prezimovaní (nad bodom mrazu) vysádzame na jar priamo do pôdy.

Ibiš lekársky

Liečivé vlastnosti: Ibiš lekársky obsahuje vo všetkých svojich častiach sliz. Koreň a kvety majú nasladlú chuť s charakteristickou vôňou. Najčastejšie sa používajú listy a koreň do čajov uľahčujúcich odkašlávanie. Doporučuje sa tiež pri prechladnutí priedušiek, bronchitíde, čiernom kašli, po zápale pľúc a taktiež pri liečbe dvanástorníka, žalúdku a črevných ochoreniach. Utišuje všetky silné bolesti a zápaly. Vnútorne sa používa vo forme studeného macerátu (dve lyžičky sušeného koreňa zalejeme 200 ml studenej vody a lúhujeme 4 - 8 hod.) Užíva sa osladený medom - pred použitím sa môže prihriať. Vo forme záparu, alebo odvaru sa nepripravuje pre obsah slizu. Zvonka sa používajú obklady pri zápaloch očnej sliznice, alebo na zapálené bolestivé opuchy na koži.